reklama

Vlakové blues

Prvý polrok som pendlovala každé ráno do školy a v noci sa vracala späť do Bratislavy. Nikdy by som nepovedala, že vlak sa stane mojím „druhým domovom“ /ja mestský človek, čo dovtedy poznal len električky a autobusy/...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vlakom do Viedne, vlakom z Viedne. Spočiatku som, ja neznalá, chodila na stanicu do Petržalky. V podstate som sa rozmaznala. Pekná čistá stanica /možno aj preto, že tu bol colný priestor?/, v podstate bezpečná, žiadni bezdomovci, opilci a iné indivídua, ktoré nájdete napríklad na Hlavnej stanici. Chodila som tam rada, ale cesta mi tam trvala 40 minút a tak som musela vymyslieť kratšiu a „úspornejšiu“ alternatívu. Tá sa mi naskytla v podobe Hlavnej stanice, už nie tak útulnej. A časom som sa dopracovala J aj k železničnej stanici v Devínskej Novej Vsi. Táto stanica je Vám dosť pánubohu za chrbtom, ale v podstate sa tam človek z Dúbravky dostane jedným spojom. Je fakt, že čaká potom ešte ďalších 20 minút na stanici, lebo ďalším busom by už vláčku ibaže tak kýval... A tak som začala chodiť do Devínskej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na moje veľké prekvapenie sem chodilo dosť ľudí. Ibaže stanica mala taký malý kozmetický problém...Bezdomovcov... Tí tu celú zimu v čakárni bývali /v zimných mesiacoch až 8 – 10 bezdomovcov/, takže v čakárni bol hrozný zápach. Až tak, že cestujúci radšej čakali v zime vonku, pršalo na nich, ale vždy lepšie ako ocikaná čakáreň v Devínskej... lenže nikto sa nesťažoval, ľudia len po tichu nadávali. Až dokým som sa nenaštvala.

Bolo mi totiž dosť divné, že platím prachy za to, že na stanici bývajú bezdomovci a ja musím stáť vonku v zime. Tá zima to by ešte prešlo ale keď na mňa začalo snežiť a pršať povedala som si dosť. Napísala som sťažnosť a poslala ju riaditeľovi Železníc Slovenskej republiky. Najprv sa nič nedialo. A potom som vystúpila jedného pekného dňa na stanici zhlboka sa nadýchla a vošla do čakárne aby som cez ňu čo najskôr prešla. Na moje veľké prekvapenie na stanici nebolo žiadneho bezdomovca, stanica bola vystriekaná Savom a voňala po kvietkoch J. Hneď som vedela, že sa „niečo stalo“ ... a naozaj. Na mobile ma čakala smska z riaditeľstva železníc, že sa ma pokúšali zastihnúť a že mám zaslať svoju mailovú adresu. Zaslala som. Došiel mi list zo stanoviskom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som rada, že sa aspoň niečo zmenilo. Bezdomovci sa neukázali, občas sa objaví na stanici polícia a ja „šafneri“ začali byť akýsi prívetivejší.

Je zaujímavé, že ako náhle sme prekročili hranice sa služby zmenili na nepoznanie. Slovenský „šafneri“ Vás ledva pozdravili ani to obligátne: kontrola cestovných lístkov nepovedali. Rakúski „šafneri“ sa pozdravia požiadajú Vás o cestovný lístok a aj  poďakujú.

Pozitívum vidím len v tom, že prestali chodiť tie hnusné „ukrajinské vlaky“, ktoré premávali do nášho vstupu do Schengenu.

Vlak sa pre mňa stal súčasťou každodenného života ako pre ďalšie tisícky iných ľudí.

Zuzana Ráczová

Zuzana Ráczová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Opäť študentka. Tentoraz však v zahraničí. Môj blog pre všetkých čo sa zaujímajú o históriu: http://slovenskyarchivar.pweb.sk/ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu